Gazette

375.gif
381.gif

Čeľuste-Jaws

4. února 2009 v 21:01 | Telemna Elen |  Filmy
Kým u väčšiny rodín vrcholila vianočná príprava asi nikto netušil, že v jednej z nemocníc sa rodí budúca hviezda svetového filmu. Písal sa 18. december roku 1946. Svetlo sveta uzrel jeden z najuznávanejších súčastných režisérov - Steven Spielberg. Od malička to bol tichý chlapec a jeho jedinou láskou sa už v skorom veku stala kamera a filmy. Od amatérskych záberov postupne prechádzal k natáčaniu krátkych filmov až nakoniec skončil tam kde je až doteraz. Na vrchole filmového Olympu. Pomaly sa dostávame k zlomovému bodu jeho kariéry. Niektorí sa nazdávajú, že týmto bodom bolo režírovanie televízneho filmu Duel (1971). Ja si však myslím, že tento počin bol len vstupnou bránou do skutočného profesionálneho sveta filmového priemyslu. Spielbergovým neodškriepiteľným zlomom po ktorom už nikto nikdy nepochyboval o jeho kvalitách boli jednoznačne Čeľuste (1975). Steven v tom čase nemal ešte ani len 30 rokov. Skutočne brilantný vzostup jeho kariéry. Len pre zaujímavosť, film získal na udeľovaní Oscarov tri zlaté sošky za najlepšiu hudbu, zvuk a strih. K tomu si ešte prirátajme jednu nomináciu pre najlepší film a vyjde nám z toho viac ako slušný výkon. Čo sa týka tržieb aj v tomto ohľade ide o skvelé čísla. Za prvý mesiac premietania tohto snímku film zarobil neuveriteľných 60 miliónov dolárov. V dnešnej dobe to už nie je žiadne extra číslo no v tom čase to bol dovtedy neprekonateľný zárobok. Výsledná suma sa prešvihla cez 400 miliónov dolárov a keď si k tomu pripočítame celosvetový zárobok na televíznych právach, videokazetách, či DVD nosičoch ktoré idú na odbyt ešte aj dnes dostaneme úctyhodné číslo.V jednej veci sa zhodujú takmer všetci novinári, diváci či sám režisér. A to v tom, že najlepším nápadom bolo nechať hlavného hrdinu čo najviac v utajení. Hovoríme samozrejme o veľkom bielom žralokovi - ľudožrútovi. Rezultuje mi z toho stará známa veta, že človek sa najviac bojí toho čo nevidí. Tu to platí sto násobne. Sám Spielberg neskôr vyhlásil, že urobili dobre, keď nechali žraloka na očiach čo najmenej a to aj kvôli vtedy ešte nie veľmi kvalitnej technickej zdatnosti z ktorej by sa mierne vytrácal pocit reálnosti. Atmosféra. Je to jeden z mála filmov kde je atmosféra na tak vysokej úrovni, že počas týchto dvoch hodín ktoré pri tomto filme strávite si ukrátite život minimálne o desať rokov. Dokonca aj pri viacnásobnom pozeraní sa neubránite napätiu či trhnutiu po ktorom nasleduje neutíchajúci tlkot srdca. Nezabudnuteľná je hlavne scéna pri ktorej sa Hooper (Dreyfuss) potápa k náhodne nájdenej rybárskej lodi a z okna pod vodou "vykukne" mŕtva tvár Bena Gardnera (Kingsbury). Detailnosť. Ďalšie pozitívum. Perfektná hra s každou maličkosťou doplňovaná výstižnou a vždy prekvapivou kamerou Billa Butlera. V pamäti ostanú zaujímavé odrazy v Brodyho (Scheider) okuliaroch, napríklad listovanie knihy o žralokoch či scény pri záverečnej naháňačke na vode. Hravosť. Neuveriteľne dobre pobaví scénka keď Brody kričí na svojho syna, ktorý sedí v člne. Brodyho manželka Ellen (Gary) spočiatku reaguje utišovaním svojho muža, keď si však otvorí knihu v ktorej zbadá obrázok žraloka útočiaceho na loďku v momente mení svoj postoj a začne kričať ona. Hudba. To je už klasika. Každí si ju raz za čas pohmkávame. Skvelá práca Johna Williamsa s Oscarovým triumfom. V celku zvuková stránka filmu je vynikajúca. Vždy bezchybne dotvára daný moment filmu. Pomáha k ešte napätejšej atmosfére a to je len a len dobre. Do pamäti sa taktiež určite vryjú výkony ústrednej trojice filmu. Scheider - Dreyfuss - Shaw. Vynikajúca partia. Všetci traja hrajú veľmi solídne a hlavne Robert Shaw je excelentný. Jeho postava tvrďasa Quinta mu sadla na sto percent a bol s ňou absolutne vžitý, klobúk dole. Žiaľ tento výborný herec už nie je medzi nami. Zomrel tri roky po Čeľustiach.Je žalostne málo filmov o žralokoch. Je to pochopiteľné. Spielbergove Čeľuste neprekoná už asi nikto. Darmo sa o to pokúšali ešte ďaľšie tri pokračovania. Marketingový ťah nevyšiel, filmy prepadli na celej čiare a nepomohol ani názov. Na tie už však nespomína nik. Dôležité je, že sa pán režisér nedal nahovoriť a išiel si svojou vlastnou úspešnou cestou, veď Blízke stretnutia tretieho druhu, ktoré po Čeľustiach nasledovali sú toho jasným dôkazom. Ďakujeme ti Steven, tvoje filmy je radosť pozerať.

Zdroj:FilmKlub
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.